Chránené zvieratá v Chorvátsku

Hoci je chorvátska fauna vďaka geografickej polohe, geologickým dejinám, predchádzajúcim klimatickým podmienkam a veľkému počtu chránených území aj naďalej bohatá a rozmanitá, nechráni niektoré druhy pred vymieraním ani to, pričom najčastejšou príčinou je ako vždy človek.

Nadmerné znečisťovanie vôd, pôdy a vzduchu, intenzívne poľnohospodárstvo, zásahy do vodných tokov, nelegálne skládky odpadu, rozširovanie stavebných plôch, výstavba ciest, masový cestovný ruch a mnoho ďalších ľudských činností vedú k priamej alebo nepriamej strate mnohých zvierat. Intenzívny lov a rybolov a zavádzanie cudzích druhov tiež predstavujú hrozbu pre mnoho druhov, z ktorých mnohé sú endemické a reliktné, čo znamená, že v minulosti žili na oveľa väčšom území než dnes.

V Chorvátsku tak bolo zaznamenaných približne 400 druhov vtákov, z ktorých 230 tu hniezdi, čo Chorvátsko radí na samý vrchol Európy z hľadiska rozmanitosti ornitofauny, tj. fauny vtákov. 

Veľké množstvo druhov týchto spevavých operených obyvateľov je široko rozšírené, avšak niektoré sa naopak vyskytujú iba na vymedzenom území. Čajka Audouinov tak napríklad žije výhradne na samom juhu krajiny, sup bielohlavý na kvarnerských ostrovoch, tetrov hlucháň v pohoriach Velebit a Gorski Kotar a orol krikľavý v záplavovej oblasti okolo rieky Sávy. Pokiaľ vás zaujíma, ktorý vták je v Chorvátsku najmenší, odpoveď je „ťažká“ asi ako jedna lyžička cukru, tj. iba 5 g, pretože práve toľko váži zajačik ohnivý.

Na druhom konci tabuľky veľkostí nájdeme dva chorvátske „obry“, supa bielohlavého a orla morského, vtáky, ktoré sa môžu pochváliť rozpätím krídiel väčším ako dva metre.

Z iného uhla môžeme hľadieť na populáciu kolpíka bieleho (Platalea leucordia), ktorá je v Chorvátsku veľmi malá, a preto je tento neobvyklý vták prísne chráneným druhom. Živí sa rybami, žabami, larvami hmyzu a kôrovcami a svoje „sústa“ loví neobyčajným zobákom, ktorý svojím vzhľadom pripomína lyžičku, odtiaľ jeho chorvátsky názov „žličarka“. Ak si chcete tohto vzácneho vtáka prezrieť, navštívte prírodný park Lonjsko Polje alebo niektoré z rybníkov v Slavónii . Možno chováte veľké sympatie a úctu k sovám, vtákom, ktorí sú synonymom pre múdrosť. Jednou z najrozšírenejších sov je v Chorvátsku kalús himalájsky, ktorý svoje meno dostal podľa dvoch charakteristických dlhých pier na hlave, pretože v zdvihnutom stave pripomínajú práve uši.

V chorvátskych horských oblastiach a bukových či jedľových lesoch žijú veľké šelmy ako vlk, medveď a rys, ktoré z väčšiny západoeurópskych krajín zmizli, ale aj ďalšie väčšie cicavce, ako je divoké prasa, srna, jeleň, kamzík a početné vtáky či ďalšie charakteristické horské druhy.

Rys je najväčšou mačkovitou šelmou Európy, pričom sa odhaduje, že na území Chorvátska dnes žije maximálne 40 až 60 jedincov, a to v oblastiach Lika, Gorski Kotar a Ćićarija.

Zviera, s ktorou je neoddeliteľne spojená predstava obratnosti pod vodou, je vydra riečna, ktorej domovom sú početné chorvátske rieky či miesta v blízkosti rybníkov.

V chorvátskych horách žijú aj menšie šelmy, ako je kuna, jazvec alebo líška, pričom mimoriadne významné sú relikty Dinárskych hôr v podobe hraboša (runati voluhar) a plcha (krški puh). Bez ohľadu na ľudský strach z hadov hrajú tieto zvieratá v prírode dôležitú úlohu, a preto je väčšina hadov v Chorvátsku prísne chránená zákonom. V horských oblastiach sa dá stretnúť s chránenými jedovatými hadmi, ako je zmija ružkatá alebo zmija menšia. Strach z veľkých šeliem je neopodstatnene prehnaný. Hoci sú zaznamenávané blízke stretnutia, nie sú známe prípady, kedy by nevyprovokované zviera napadlo človeka. Vedzte, že všetky divé zvieratá sú plaché a pred človekom utekajú. Výnimkou môžu byť prípady, kedy sa cíti ohrozená.

Častým obyvateľom záhrad Dalmácie je korytnačka zelenavá, rovnako zákonom chránené zviera, ktoré je ohrozované zmenami životného prostredia, lovom, požiarmi a predajom na čiernom trhu.

Pokiaľ navštevujete pobrežnú oblasť Chorvátska, s trochou šťastia uvidíte na stene svojho apartmánu gekona tureckého, ktorý je ochranným znakom ostrova Lošinj . Jedná sa o výnimočne svižné zvieratko, ktoré dokáže vďaka svojim prísavkám na všetkých piatich prstoch šplhať aj po úplne kolmých povrchoch.

Chorvátsko sa môže pochváliť aj bohatou jaskynnou faunou mnohých podzemných stanovíšť. Najslávnejším jaskynným lastúrnikom na svete je dinársky jaskynný lastúrniky, relikt a endemit Dinárskych hôr. V hlbinách Dinárskych hôr sa „ukrýva“ tiež macarát jaskynný, jediný podzemný stavovec a jeden z mála plne prispôsobených jaskynným podmienkam. Ide o endemit podzemných sladkovodných stanovíšť dinárskeho krasu, ktorý v Chorvátsku obýva jaskyne a priepasti krasových polí v oblastiach od Istrie až po Dubrovník, a predstavuje mimoriadny prírodné bohatstvo. V Chorvátsku sa evidujú aj takmer všetky druhy netopierov rozšírené v Európe, teda o niečo viac ako tridsať, pričom všetky sú chránené zákonom. Tieto veľmi plaché zvieratá sú jedinými cicavcami, ktoré môžu aktívne lietať, a veľmi užitočné, pretože sa živia hmyzom. Jednou z najviac ohrozených sladkovodných rýb je pstruh (mäkusňa pastrva) obývajúca čisté a studené krasové vody bohaté na kyslík a jedná sa o endemitu stredného a južného jadranského úmoria.

Jadranské more sa vyznačuje veľkou biodiverzitou av jeho vodách našli svoje biotopy chránené a vzácne druhy morských ulitníkov, ako sú ulitníky Tonna galea, Charonia či Episcomitra zonata.

Veľryby a delfíny žijú v moriach a oceánoch, ale stretnúť sa s nimi môžeme aj v Jadranskom mori . Medzi týmito nádhernými morskými živočíchmi rozlišujeme celý rad druhov, pričom každý z nich je v Chorvátsku chránený zákonom a úplne zakázaný je akýkoľvek ich lov či podobné ohrozovanie ich života. V Jadranskom mori žije 220 jedincov delfína skákavého a menší počet jedincov delfína obyčajného.

Tuleň stredomorský (Monachus monachus) alebo „morský človek“ je jedným z najohrozenejších morských cicavcov a najvzácnejšia tuleň na svete.

Odhaduje sa, že v Stredozemnom mori žije približne 200 jedincov. Posledná samica tohto tuleňa bola v Jadranskom mori ulovená v roku 1960 neďaleko ostrova Vis. ničí kotvy ťahané po dne mora alebo bezohľadní potápači. Kvôli obchodu s koralovými suvenírmi a šperkami sú niektoré druhy ako koral červený na pokraji vyhynutia.

Kyjovka šupinatá je chránený jadranský druh, ktorý žije na piesočnom dne a je významným obyvateľom kvitnúcich morských lúk.

S rozvojom cestovného ruchu jej stanovištia značne preriedila, najmä kvôli lastúram, ktoré sa používajú na výrobu ozdobných predmetov, a kvôli kotveniu lodí. Ľudia často zbierajú morské organizmy (ako sú huby, lastúry, hviezdice, ježovky, ulitníky a pod.) ako spomienku, ale ak tak urobí každý, dochádza k negatívnemu dopadu, ktorý narúša rovnováhu v prírode, a preto by sme sa takémuto správaniu mali vyhnúť. Tieto organizmy majú svoje miesto v mori! Vzhľadom na intenzívny, neselektívny a bohužiaľ aj nezákonný rybolov sú mnohé druhy jadranských rýb vo veľkom ohrození. Najmä to platí pre paryby, ako je žralok modrý, veľké predátory, ako sú tuniaky či mečiare, a mnohé ekonomicky významné druhy.

Ohrozeným druhom Jadranu je aj koníček morský. Toto láskavé a nežné morské stvorenie je veľmi ľahkou korisťou nevedomých potápačov, ktorí si neuvedomujú, že živé bytosti nie sú suvenírmi. Je dôležité mať na pamäti, že prísne chránené živočíšne druhy je zakázané loviť a zabíjať, akýmkoľvek spôsobom rušiť, najmä potom v období rozmnožovania, vychovávania mláďat, migrácie a hibernácie, úmyselne ničiť ich hniezda a nory, či ničiť miesta, na ktorých sa rozmnožujú či odpočívajú. Majte tiež na pamäti, že za nedovolené správanie a nedodržiavanie predpisov zákon stanovuje aj príslušné finančné postihy.